RESENTIMENTY

Resentimenty sú pocity hnevu, rozhorčenia alebo ublíženia, často nevyjadrené, týkajúce sa udalostí, ktoré sa udiali v minulosti. Prežívame bolesť opakovane v prítomnom čase. Uchovávame si  v našich mysliach bolestivé slová, ktoré nám povedali, alebo konanie, ktoré sa nám stalo, a naša bolesť neprimerane rastie. Zdroj tejto bolesti už nemusí existovať, alebo si možno neuvedomujeme škodu, ktorá nám bola spôsobená, no naďalej si ho pestujeme tak, že rastie, prekvitá a pohlcuje našu myseľ.

Prechovávame si túto bolesť. Je nám ľúto samých seba. Môžeme si priať ublížiť týmto ľuďom a dúfame, že si v hĺbke duše uvedomia, ako nás zranili a poškodili naše životy. Môžeme si dokonca prehrávať scenáre v našich predstavách o tom, ako by sme im urobili niečo rovnako zlé. Nevšimneme si zranenia, ktoré si spôsobíme, keď takto rozmýšľame. Trávime hodiny premýšľaním o minulosti, skôr než by sme zlepšili dnešný deň.

Keď skrývame resentiment, stávame sa otrokmi osoby, ktorej niečo zazlievame. Nechceme byť otrokom nikoho, a už najmenej zo všetkého toho, ktorého neznášame. Keď si začneme byť vedomí toho, čo robíme pre seba a učiť sa prostredníctvom programu Emotion Anonymous (EA) požiadať našu Vyššiu silu o pomoc a vedenie, resentiment začína strácať svoju moc nad nami.

Prestať sa držať resentimentu nie je jednoduché a chce to čas. Možno to nechceme priznať, dokonca ani sami sebe, že máme tieto hlboko zakorenené pocity. Na druhej strane, možno máme v sebe určité množstvo pocitu "zadosťučinenia" v tom byť nahnevaní a cítiť sebaľútosť. Keď sa učíme byť úprimnejší sami k sebe môžeme vidieť, ako deštruktívne tieto pocity pôsobia na pokoj našej mysle.

Kľúčom k zbaveniu sa resentimentov je odpustenie. Ale ako môžeme odpustiť niekomu, alebo niečo, čo nás tak strašne bolí? Ako môžeme iba tak pustiť bolesť, ktorá je s nami dlhý čas a zničila tak veľa v našich životoch, a ktorá v nás bola usadená, keď sme boli tak zraniteľní a naše sebavedomie také nízke?

Môžeme začať modlitbou za ochotu odpustiť tomu, kto nám ublížil. Môžeme sa modliť za ochotu pozrieť sa na to, čo mohlo byť našou časťou v tejto situácii a uvedomiť si, že sme mohli mať podiel na vytváraní tohto problému. Ak dokážeme byť k sebe úprimní uznáme, že niekedy môžeme robiť veci, ktoré vyvolávajú v iných negatívne reakcie. Dokonca, aj keď úprimne usúdime, že sme nehrali žiadnu úlohu vo vytváraní problému, odpustenie je stále nevyhnutné, ak je naším cieľom pokoj mysle. Byť šťastný je oveľa dôležitejšie, než mať pravdu.

V EA sa učíme odpúšťať sami sebe a iným. Začíname vidieť, že naše šťastie nezávisí na tom, čo iní robia, alebo hovoria. V EA cítime, že sme prijímaní a milovaní, a my sme ochotní akceptovať a milovať ostatných. Sme schopní vysielať láskavé myšlienky, namiesto nahnevaných myšlienok. Sme konečne oslobodení z otroctva a zajatia resentimentu. Tieto pocity sa stávajú obyčajnými spomienkami na minulosť, a my sa dokážeme na ne pozerať z primeraného hľadiska.