12 krokový program - z pohľadu odborníka

Mgr. Hana Vojtová - klinická psychologička, psychoterapeutka,Trenčín

Keď sa bližšie zoznámime s 12 krokovým programom, zistíme, že vo viacerých ohľadoch je mimoriadny. Je veľmi dobre použiteľný pre život kohokoľvek, či už máme problémy zvládať emócie, alebo trpíme závislosťou . 12 krokové programy hovoria o uzdravovaní, ktoré je v ich ponímaní komplexným procesom (znovu)nájdenia kvality života cez uzdravenie vzťahov k sebe, druhým ľuďom a Bohu – Vyššej sile. Tento rozmer má potenciál osloviť širokú škálu ľudí s rôznymi ťažkosťami. (Napokon, kto z nás „zdravých“ je celkom slobodný od závislosti, či už je to závislosť od moci, kontroly nad prežívaním našich blízkych, potvrdenia a ocenenia od druhých? Kto z nás „zdravých“ nezažíva úzkosti, strachy, pocity sebaľútosti...?) Prínos spoločenstiev 12krokových programov nie je v tom, že by vynašli nové duchovné a terapeutické princípy, ale v tom, že ich dokázali formulovať do jednoduchých a najmä praktických krokov a tento návod opakovane vyskúšať a overiť na vlastnej koži. Program 12 krokov je schopný nasledovať takmer každý, obvykle s pomocou niekoho, kto už krokmi prešiel (sponzor) alebo je s nimi dobre oboznámený (terapeut). 

Spoločenstvá programu v sebe obsahujú faktory liečivého pôsobenia skupiny, ako ho poznáme zo skupinovej psychoterapie (univerzalita, dodávanie nádeje, napodobňovanie modelov správania, altruizmus, poskytovanie informácií, korektívna skúsenosť, rozvoj sociálnych zručností. Zároveň nesú ešte ďalšie výhody zvyšujúce účinnosť ich pôsobenia. Dobre fungujúca, dlhšie zavedená skupina je nielen skupinou ľudí túžiacich byť emočne v poriadku, ale je skupinou ľudí oddaných zdravým princípom na celoživotnej ceste uzdravovania. Je spoločenstvom, ktoré si za svoje najvyššie priority stanovilo uzdravenie, jednotu a pomoc druhým. V takejto skupine EA na návštevníka dýchne príjemná atmosféra dobrého naladenia, vzájomnosti a uvoľnenosti.

Princípy 12 krokov sú psychologicky dobre zrozumiteľné a zlučujú sa s tým, čo vieme a používame v psychoterapii. Naviac sú obohatené o duchovný aspekt. Ten je v 12 krokovom programe prítomný od počiatku a od počiatku bol do istej miery predmetom diskusií. Kým na jednej strane umožnil mnohým ľuďom trpiacich beznádejou vrátiť sa do života a dáva programu neobvyklú silu a hĺbku, na druhej strane pre mnohých predstavoval a predstavuje tú časť programu, s ktorou sa, aspoň spočiatku, nevedia viacerí členovia stotožniť. Aj preto členovia programu zdôrazňujú koncept „Vyššej sily“ alebo „Boha, ako ho my chápeme“, do ktorého si môže každý dosadiť vlastnú predstavu (od kresťanského Boha cez silu skupiny, po mocný strom). Viaceré pokusy vyňať duchovno z dvanásť krokového programu viedli k oslabeniu, aj keď nie úplnej strate jeho účinnosti. Dôvera v „Silu väčšiu ako naša“ je práve tým faktorom, ktorý dáva chorým šancu prekročiť vlastné limity, opustiť staré zvyky, čeliť vonkajšej i vnútornej realite, ktorú mnohokrát prežívajú ako ohrozujúcu.

Téma dvanástich krokov, môže ponúknuť veľmi zaujímavý materiál ako pre psychoterapeutov, tak aj napr. pre duchovných. Podobne je to aj s dvanástimi tradíciami – tieto dve sady výsostne praktických princípov umožnili budovanie v základoch zdravého, príťažlivého a rozvíjajúceho sa spoločenstva.

12 krokové programy nie sú všeliekom, nie každého oslovia. Tak ako všade, kde kvalitu ovplyvňuje ľudský faktor, existujú aj skupiny, kde prevládnu interpersonálne konflikty, nezdravé vzorce správania, rivalita. Toto riziko je väčšie pri nových skupinách, najmä v krajinách, kde program nemá dlhú tradíciu (kam patrí aj Slovensko). Preto je podstatné, aby sa jednotlivé skupiny od začiatku sústreďovali okolo princípov 12 krokov a 12 tradícií a posilňovali tak pozitívne smerovanie k uzdraveniu. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že ak sa spoločenstvo pridržiava uvedených princípov, skutočne ponúka efektívny spôsob uzdravovania sa.

Upravené podľa Vojtová H., Anonymní alkoholici a ich program dvanástich krokov. Psychiatria, 13, č.3.-4, s. 177-181.

Netreba sa báť vlastných emócií

PhDr. Kurucová Zuzana, klinická psychologička, Nové Zámky

História nám vraví, že najprv existovali z nejakého dôvodu emócie a až potom sa vyvinul mysliaci mozog. Pračlovek ešte neovládal reč, ale už napr. cítil strach a vďaka nemu vedel utiecť pred nebezpečenstvom . Ako to je vlastne dnes? Žijeme v civilizovanej spoločnosti ako mysliaci aj cítiaci ľudia?

Vo svojej práci často kladiem iným otázku - čo ste sa o svojich emóciách naučili v rodine, v škole? Mohli ste ich doma prejavovať? V niektorých rodinách sa môžu prejavovať iba „negatívne“ emócie –  nervozita,  podráždenosť, zlosť.  V iných  môžu  napr. hnev prejavovať len rodičia. Pritom všetci máme skúsenosť,  s akou silou vie  vyjadriť svoj vzdor už dvojročné dieťa. Ak sme sa ale naučili, že vyjadrovať hnev nie je v poriadku, kde je tá veľká sila, tá ohromná energia, ktorú sme v sebe mali ako dvojroční?

Mnohí odborníci tvrdia, že mať kontakt s emóciami je potrebný, aby sme dokázali byť autentickí  a zároveň prepojení s druhými. Existuje niekoľko možností, ako so svojimi emóciami narábať:

1. Ak dokážeme svoje emócie prežívať a prejaviť, je vysoká pravdepodobnosť, že sa živo prejavujeme a okoliu dávame najavo svoje priania. Tým pomáhame iným rozumieť nám a tak efektívne regulovať naše vzťahy.

2. Iný prípad je, ak svoje emócie síce prežívame, ale navonok neprejavujeme. V takýchto prípadoch je pravdepodobné, že nemáme skúsenosť s prejavovaním emócií, pravdepodobne  i pochybujeme o sebe. Potom hrozí nebezpečenstvo , že svoje  želania vyjadrujeme nepriamo (napr.výčitkami) a tak si komplikujeme naše vzťahy s okolím.

3. Ak svoje emócie nezreteľne prežívame, ani si ich neuvedomujeme, je pravdepodobné, že seba vnímame neisto, často sebe ani nerozumieme  a tým prispievame i k zmätku vo vzťahoch s inými.

Nemám rada rozdelenie emócií na pozitívne a negatívne. Mnohí vďaka tomuto rozdeleniu tvrdia, že cítiť negatívne emócie nie je v poriadku, že je užitočné byť stále pozitívne naladení. Možno majú pravdu, viem si to aj predstaviť -  mohlo by to byť celkom príjemné. Ale cítiť sa len pozitívne, to nie je reálne, to zaváňa sebaklamom. A už  Platón povedal, že najhorší je sebaklam, lebo ten , kto vás klame,  je stále s vami. Život predsa prináša  i ťažké situácie, napr. straty. Vtedy je to úplne v poriadku , ak sme v kontakte so svojím hlbokým žiaľom. Ak niekto narúša naše hranice, tak sa často objaví hnev. Ten nás predsa upozorňuje, že by sme to chceli inak. Ale na druhej strane som tiež toho názoru, že by sme sa mali snažiť o pocit spokojnosti so svojím životom. A to je práca často na celý život, pretože práve spomínané ťažké chvíle, sklamania, zmeny nás nútia stále prekonávať prekážky, hľadať v sebe silu a nádej ísť  ďalej...

Ako  máte možnosť čítať , zložitý svet emócií prináša nekonečné množstvo otázok a rôznych odpovedí. Práve z tohoto dôvodu vítam a podporujem iniciatívu veľmi skúsených ľudí vytvoriť  v našom meste priestor pre prácu s vlastnými emóciami. Dňa  18.9.2014 o 18 hod. v spoločenskej miestnosti Materskej školy na ul.  P.Blahu sa otvára  svojpomocná skupina 12 krokového programu EA (Emotion Anonymous), mimochodom druhá na Slovensku. Bude sa pravidelne stretávať v dvojtýždenných intervaloch v tom istom čase.  Program  EA je určený  pre ľudí , ktorí trpia rôznymi emočnými ťažkosťami: úzkosťami., strachmi, depresiami, impulzívnym správaním, žiarlivosťou, nutkavým správaním.  Členstvo je bez poplatkov, skupiny EA žijú z dobrovoľných príspevkov svojich členov. Jedinou podmienkou členstva je túžba byť emočne v poriadku. Želám všetkým záujemcom bezpečný priestor v skupine a veľa úspechov na ceste porozumenia vlastnému prežívaniu. Každá emócia nesie v sebe informáciu o nás a o našom vzťahu so svetom. Nech sa Vám darí ich posolstvá objavovať!